Bod - G(eniálny)

geniálne veci
city v ušiach venčím
každý krok je hriešny
do tónov sa reční

v geniálnom jazze
chodidlami režem
nekonečné veže
čo výťah to bežec

v geniálnej jari
oplodnených tvárí
struny môžu žiariť
po mraze sa spálim

geniálne časy
na dlane si mastím
každú kožu spasí
utopenie v slasti

v geniálnom svete
v rytme každý meter
plný pouličných svetiel
nagrcaných vedier

LIterárna chata Stará lesná a blízke okolie - foto report

V dňoch 7. - 9. 11. 08 sa v Starej lesnej uskutočnilo stretnutie priateľov literárnej a hudobnej tvorby. Ponúkam krátku foto reportáž.

Miška a Andrej Šeliga

Mathej Thomka a Peter Staríček

My

Andrej a Zuzka

Jan(ko) Račko

Erik Kukla, Katka Maliková, Peter "Kefo" Šrank,
Mathej sa v smiechu stráca
a končatiny Maestra

Jan(ko) mastí

Paľo Garan

Medovinka v chlade cinká

xxx

nikto nevedel
kam s pohľadom
keď čítala

tepala
mokré stehná
krv

ešte je cítiť smrad
znásilnenej podlahy

Tvárou v tvár

myslím kreslím búcham dlabem
čistím plačem režem škrabem
nožom dlátom do dreva

okresávam brúsim leštím
chvíľku vážny chvíľku smiešny
v úlomkoch po kolená

dýcham klopem fúkam ladím
všetky vrásky všetky vady
čo ten výraz znamená

suším češem strihám holím
som odvážny aj sa bojím
do tváre sa pozerám

obraz celkom ostrý
hrany očí sekám nožmi
na líci má ekzém
asi kožný
pery sú už schodné
lížu ma po dne
vlasy brada uši nos
všetko zvodné

Už tam nikto nebol

...len ja
a dym, ktorý sa túlal
mojimi hluchými ušami,
nemými ústami
a bezmocne vytekal
slepými očami.

Len šašo,
ktorý sa prehrýzal
z útrob drevenej stoličky
na slobodu,
o niekoľko rokov
pred nami.

Len škatuľka cigariet
a moja rozliata duša na stole,
aby nestiekla na zem,
prikrytá starými handrami.

Len ticho...

...prerezané
nezmyselnou hádkou
medzi vrabcami.

Diera

Diera,
veľké čierne zviera,
nebom unesená.
Strieľam,
nabíja mi dcéra,
k nohe prilepená.

Diera,
všetko slnko stiera,
bazény ju nelákajú.
Pri dverách,
ticho hrdlo zviera
a susedia sa nestarajú.

To niekto si zmyslel,
že bude môcť nebom lietať
a všetci sa budú
len ticho prizerať,
že mraky na oblohe
sú len tak štetcom natreté
tak ako všetci ľudia,
dieru treba vystrieľať.

Z dlaní,
sa mi vyplazil vietor,
oblízal môj deň
a z hlavy,
vylieva sa ďalší
olovený tieň.

p.s.

pád pozvaných
povestnou
polopravdou
pod púšťou

podlou

posekali piesok plný
postojov
póz
pozdravov
prastarých predkov

predvídali pot
plný priestranných
priehľadných potrieb
prednesených prosbou

prosbou
po slobode

Za dverami z druhej strany

Tento text som napísal v lete minulého roku špeciálne pre folkového pesničkára Petra Piatka. Možno trošku nečakane som mu ho ponúkol, ale Peťo sa toho chopil a vznikla z toho pieseň, o ktorej môžem s odstupom času povedať, že sa naozaj vydarila. Som rád, že tento skvelý textár, básnik a hudobník zavíta 12 júla 2008 na amfiteáter do Bardejova.

Po kliknutí na názov si môžte vypočuť mp.3 (príloha pod textom)

___________________________

Za dverami víchor,
náhle stíchol.
Počujem to jasne,
za dverami
prechádza sa ticho.

Za dverami zaľúbenci

zarastajú v tráve.

Za dverami po tme,

tajne, samy.

Za dverami

z druhej strany,

vysoké sú steny.

S hrnčekom na dverách

potajomky prilepený,

ja sám,

už dávno nie my.

Za dverami

v žltom poli,

počujem to jasne.

Milý!

To nie moje,

ale tvoje srdce puká

v tejto chvíli.

Za dverami cítim

dlhé lány ruží.

Za dverami

z druhej strany,

čosi tuším...

Bariéra

Za plotom sa dvaja,
tajne v tráve lámu.

Tvrdé mysle neodlomné.

Dva stožiare v špine,
nachádzajú hranu.

Ohromné...!
( so žiletkou sa hrať )

Jeden, ako druhý.

Istí svojou výhrou,
chlap a chlap.

Mláky

stojím pred výkladom

nemusím hľadať

tvoj pohľad

ústa onemeli

na ceste v odraze

dúha (z nich) tečie do neba

a čakám

falošné správy "priateľov"

budeš stáť za mnou

keď sa otočím

viem