Už tam nikto nebol

...len ja
a dym, ktorý sa túlal
mojimi hluchými ušami,
nemými ústami
a bezmocne vytekal
slepými očami.

Len šašo,
ktorý sa prehrýzal
z útrob drevenej stoličky
na slobodu,
o niekoľko rokov
pred nami.

Len škatuľka cigariet
a moja rozliata duša na stole,
aby nestiekla na zem,
prikrytá starými handrami.

Len ticho...

...prerezané
nezmyselnou hádkou
medzi vrabcami.

Diera

Diera,
veľké čierne zviera,
nebom unesená.
Strieľam,
nabíja mi dcéra,
k nohe prilepená.

Diera,
všetko slnko stiera,
bazény ju nelákajú.
Pri dverách,
ticho hrdlo zviera
a susedia sa nestarajú.

To niekto si zmyslel,
že bude môcť nebom lietať
a všetci sa budú
len ticho prizerať,
že mraky na oblohe
sú len tak štetcom natreté
tak ako všetci ľudia,
dieru treba vystrieľať.

Z dlaní,
sa mi vyplazil vietor,
oblízal môj deň
a z hlavy,
vylieva sa ďalší
olovený tieň.

p.s.

pád pozvaných
povestnou
polopravdou
pod púšťou

podlou

posekali piesok plný
postojov
póz
pozdravov
prastarých predkov

predvídali pot
plný priestranných
priehľadných potrieb
prednesených prosbou

prosbou
po slobode